Časté otázky

Áno! Celkom určite. Koniec koncov, slovo „mormon“ je iba prezývka. Sme členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Preto veríme, že Ježiš Kristus je Božím Synom, Spasiteľom sveta a miluje nás všetkých viac, ako si vieme predstaviť. Znamená to, že máme presne rovnakú vieru ako každá iná kresťanská cirkev? Nie. Ale určite sa považujeme za oddaných nasledovníkov Ježiša Krista.

Svätá Trojica je termín, ktorý mnohé kresťanské náboženstvá používajú na opis Boha Otca, Ježiša Krista a Ducha Svätého. Svätí neskorších dní veria veľmi pevne vo všetkých troch, ale neveríme, že sú všetci traja tou istou osobou. No myslíme si, že sú za jedno v zámere. Ich zámerom je pomôcť nám dosiahnuť skutočnú radosť v tomto živote a v budúcom živote (v ktorý tiež veríme).

Áno! Ježiš je základom našej viery. V skutočnosti preferujeme nazývať našu cirkev jej plným menom – Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Kniha Mormonova hovorí: „A my hovoríme o Kristovi, radujeme sa v Kristovi, kážeme o Kristovi, prorokujeme o Kristovi a píšeme podľa proroctiev svojich, aby deti naše mohli vedieť, k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich“ (2. Nefi 25:26).

Pojem „mormoni“ je prezývka odvodená z názvu knihy písiem, ktorá je pre našu Cirkev jedinečná a ktorá sa nazýva Kniha Mormonova. S prezývkou sme neprišli my, ale veľa ľudí ju používa na opis Cirkvi a jej členov. V minulosti sme tento pojem prijali a dokonca ho sami používali, ale nedávno sme ľudí požiadali, aby Cirkev nazývali jej celým menom: Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Takto každý vie, že Ježiš je stredobodom nášho náboženstva a viery.

Výraz „Svätí neskorších dní“ je dobrý spôsob, ako označovať vašich priateľov, ktorí sú členmi Cirkvi.

Áno. Jednoznačne. Je to Božie slovo, posvätná kniha písiem a šťastný život si vyžaduje jej čítanie. Popri Biblii nachádzame inšpiráciu aj v iných knihách písiem, ktoré sú jedinečné pre Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Všetky spoločne nás učia dôležité pravdy o Ježišovi Kristovi.

Bibliu napísali inšpirovaní muži nazývaní proroci. Boh hovoril s prorokmi ako Mojžiš a Izaiáš a oni zaznamenali Jeho učenia. Tieto záznamy tvoria Starý zákon. Nový zákon je zbierka záznamov z prvej ruky od Ježišových nasledovníkov, ako aj listy od Pavla a iných apoštolov. Obidva tieto zákony boli neskôr preložené a zostavené do knihy, ktorú dnes poznáme ako Biblia.

Kniha Mormonova je kniha inšpirovaných písiem, ktorá nám dáva smerovanie v našich životoch a spája nás s Ježišom. Odkiaľ pochádza jej meno? Pred stovkami rokov starodávny prorok menom Mormon zostavil záznam o svojom ľude. Ukázalo sa, že čelili mnohým rovnakým výzvam ako my. A rovnako ako my, aj oni našli silu, keď sa obrátili k Ježišovi Kristovi. Kniha Mormonova sa má v dnešnej dobe čítať spolu s Bibliou, vďaka čomu sa budeme cítiť bližšie k Bohu a porozumieme Jeho veľkej láske, ktorú má pre nás všetkých.

Tu je krátky prehľad epickej tisícročnej histórie obsiahnutej v Knihe Mormonovej:

Kniha Mormonova je v podstate príbeh o rodine. Lechí je prorok v Jeruzaleme. Boh varuje Lechího vo sne, aby vzal svoju rodinu a opustil Jeruzalem, pretože bude čoskoro zničený. Plavia sa cez oceán do Amerík. Lámán a Lemúél, najstarší Lechího synovia, neveria, že ich otec je inšpirovaný Bohom. Ich mladší brat Nefi je naplnený vierou. Nefi je vybraný Bohom, aby viedol rodinu a stal sa ich učiteľom.

Ľud sa nakoniec delí na dve skupiny: Nefitov a Lámánitov. Tieto skupiny sú často vo vzájomnej vojne a ich viera v Ježiša je neustále skúšaná. Táto viera zapĺňa stránky Knihy Mormonovej vo forme mocných kázaní, lekcií života a duchovných zážitkov.

Po Ježišovom vzkriesení sa Ježiš zjavuje ľuďom v Amerikách. Učí ich o krste a odpustení. Uzdravuje ich chorých a žehná ich deťom. Zriaďuje Svoju Cirkev. Na rozdiel od ľudí v Jeruzaleme, ľudia v Amerikách Ježiša počúvajú. Po Jeho návšteve žijú v mieri stovky rokov.

Postupom času ľudia strácajú svoju vieru a opäť vypukne vojna, ktorá vyhladí takmer celú populáciu.

Podobne ako Biblia má aj Kniha Mormonova veľa autorov. Je to zbierka denníkov a histórie, ktoré sa odovzdávali od jedného pisateľa k druhému v priebehu asi 1 000 rokov. Prvým autorom je prorok Nefi, ktorý opustil Jeruzalem so svojou rodinou v roku 600 pred Kristom a prišiel do Amerík. Nefi odovzdal záznam svojmu mladšiemu bratovi, ktorý ho potom dal svojmu synovi. Každý autor dal záznam vždy niekomu, komu dôveroval. Mormon bol prorok, ktorý spojil všetky záznamy do jednej knihy. Preto sa tento záznam nazýva Kniha Mormonova.

V roku 1823 bol Joseph Smith privedený k týmto starodávnym záznamom a preložil ich mocou Božou.

Kniha Mormonova podporuje Bibliu a často objasňuje učenia Ježiša Krista. Napríklad knihy Marka a Lukáša v Biblii hovoria o Ježišovi rovnaké príbehy, ale môžete sa dozvedieť viac z čítania dvoch perspektív.

Kniha Mormonova a Biblia spolu obsahujú tisíce rokov inšpirácie, vedenia a poučenia. Ukazujú, že Boh miluje a vedie ľudí zo všetkých častí sveta. Štúdiom oboch kníh môžete lepšie porozumieť tomu, kto je Boh a čo pre vás chce.

Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sú rovnakí ako ktokoľvek iný. V skutočnosti vás možno prekvapí, akí vedia byť normálni! Ich životy majú vzostupy, pády a všetko medzi tým. Svätí neskorších dní sú známi ako šťastní a pokojní ľudia, ale to neznamená, že nemajú žiadne výzvy. Každý v tomto živote zažíva ťažký boj, ale ak sa pokúsite čo najlepšie žiť evanjelium Ježiša Krista, môžete mať ďalšie posilnenie a pokoj, aby ste ním dokázali prejsť.

Pokiaľ ide o životný štýl, Svätí neskorších dní sa snažia udržať Ježiša v strede svojho života. Ich viera v Spasiteľa a Jeho učenie ovplyvňuje ich každodenné rozhodnutia o tom, ako hovoria, obliekajú sa a konajú. Napríklad sa snažia vyhnúť práci v nedeľu, aby mohli navštevovať cirkev, slúžiť iným a tráviť čas so svojimi rodinami. Verní členovia Cirkvi tiež nefajčia, nepijú alkohol ani nehazardujú.

Členovia Cirkvi Ježiša Krista sa rozhodli nepiť pivo, pretože veríme v inšpirovaný zdravotný kódex, ktorý nás povzbudzuje k starostlivosti o naše telo. Väčšina z toho sú záležitosti zdravého rozumu. Žiadne nelegálne drogy. Žiadny alkohol. Žiadny tabak. Ale okrem toho tiež žiadna káva alebo čaj. Nevieme presne prečo, ale veríme, že tieto pokyny prišli od Boha, a preto sa snažíme zdržať týchto látok.

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní má mnoho kultúrnych tradícií a zvykov, ktoré sa zameriavajú na rodinu. Napríklad členovia Cirkvi rezervujú jeden večer v týždni na rodinný domáci večer. Medzi ďalšie aktivity počas týždňa patria Cirkevné stretnutia, ako sú stretnutia pri jedle a projekty služieb alebo mládežnícke skupiny pre tínedžerov. Mnohé z našich tradícií sú štandardné, napríklad oslavovanie sviatkov s našimi rodinami. Iné sú jedinečnejšie, ako posvätné požehnanie pre nové dieťa počas zhromaždenia. Ako rodiny sa spolu modlíme, čítame písma a prvú nedeľu v mesiaci sa spolu 24 hodín postíme.

Nie. Rodiny Svätých neskorších dní majú všetky veľkosti a tvary. Máme odporúčanú veľkosť rodiny? Znova, nie. To je hlboko osobné rozhodnutie. Milujúce rodiny môžu byť veľké alebo malé, alebo kdekoľvek medzi tým.

Nie. V ranom období Cirkvi Pán nariadil, aby obmedzený počet členov Cirkvi praktizoval mnohoženstvo. Na konci 19. storočia však bolo prijaté zjavenie na ukončenie tejto praktiky. Odvtedy Cirkev učí, že monogamia je sobášnou praktikou, ktorú dnes Pán prikazuje. Hoci niektorí ľudia aj dnes stále praktizujú polygamiu, títo ľudia nie sú členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní je bezpečné miesto, kam ľudia môžu prísť pre nádej na lepší život skrze Ježiša Krista. Cirkev poskytuje posvätné nástroje, praktiky a učenia, ktoré vám pomôžu rozvíjať sa a rozvíjať vzťah s Bohom. A čo je ešte lepšie, byť členom Cirkvi znamená patriť do spoločenstva ľudí, ktorí sa o seba navzájom starajú.

Áno, ako individuálne rodiny aj ako cirkev. Napokon, ak Kristovo narodenie a vzkriesenie nestoja za oslavu, tak čo iné za to stojí? Ľudia nás niekedy zamieňajú s niekoľkými kresťanskými náboženstvami, ktoré neoslavujú sviatky, ale môžete si byť istí, že my ich oslavujeme.

Každú nedeľu sa zhromažďujeme, aby sme spievali náboženské piesne, počúvali kázne a navzájom sa učili o Spasiteľovi. Cirkev je duchovným dobíjaním a dokonalým spôsobom, ako udržať Ježiša v centre nášho života. Vítame všetkých návštevníkov, ktorí sa zúčastňujú našich kresťanských bohoslužieb a uctievania s nami.

Čas bohoslužieb sa líši od kongregácie ku kongregácii. Vždy sa však môžete spoľahnúť na jedno hlavné zhromaždenie pre každého, ako aj na samostatnú triedu rozdelenú podľa vekových skupín alebo organizácií.

Rastie počet ľudí, ktorí odmietajú myšlienku organizovaného náboženstva a dávajú prednosť tomu, aby boli duchovne na svojej vlastnej ceste a snažili sa žiť dobrý život. Ľudia však potrebujú organizované náboženstvo aj individuálnu spiritualitu. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní poskytuje štruktúru a kňazskú právomoc nevyhnutnú pre splnenie všetkých Božích prikázaní, vrátane krstu a účasti na sviatosti (alebo prijímaní). V nedeľu by ste mali ísť do kostola a zároveň sa snažiť byť duchovní a slúžiť druhým počas celého týždňa.

Skúste jednoducho vyzerať pekne. Budeme radi, ak budete mať akékoľvek vkusné oblečenie, v ktorom sa budete cítiť pohodlne. Pre informáciu, väčšina mužov nosí obleky alebo košele na gombíky s kravatami a ženy zvyčajne nosia šaty alebo sukne. Deti sa zvyčajne tiež pekne vyobliekajú.

Dúfame, že nie. Mnohí z našich členov prichádzajú každý týždeň do cirkvi sami. Ak by ste však chceli, aby tam bol niekto prvýkrát s vami, môžete sa obrátiť na miestnych misionárov, ktorí môžu pre vás nájsť priateľa, s ktorým budete sedieť. Vždy je ťažké byť nový – bez ohľadu na situáciu – ale rýchlo spoznáte ostatných členov svojej kongregácie a budete sa cítiť ako doma.

Áno! Pozývame vás k účasti na týždenných aktivitách, spoločenských výletoch, projektoch služby a bohoslužbách. Radi by sme vás spoznali a oceníme vaše zapojenie sa do komunity.

Nie. Od návštevníkov sa nevyžaduje, aby sa zapájali. Keď sa sviatosť – chlieb a voda (podobne ako sväté prijímanie) rozdeľujú kongregácii, môžete jednoducho podnos poslať ďalšej osobe. Okrem toho už neváhajte a užite si bohoslužbu. V triede Nedeľnej školy učiteľ často žiada, aby dobrovoľníci čítali z písiem. Ak by ste sa radšej nezúčastnili, tak len nedvíhajte ruku.

Zrejme to závisí od veľkosti zhromaždenia, ktoré navštívite. Niektoré zhromaždenia sú také veľké, že si bežní členovia môžu alebo nemusia uvedomiť, že ste návštevník. Iné sú také malé, že sa všetci členovia navzájom poznajú a určite rozpoznajú a privítajú nováčika. V každom prípade sa neváhajte predstaviť alebo klásť otázky. Každý bude rád, že ste tam.

Áno, môžu, a aj slúžia. Kážu z kazateľnice, slúžia ako misionárky, vedúce, radkyne a učiteľky, a majú mnoho ďalších zodpovedností.

Nie. Nevyžadujeme dary ani nevyberáme peniaze do „zvončeka“.

Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní bola oficiálne zorganizovaná vo Fayette v New Yorku v roku 1830. Prvým prezidentom Cirkvi bol Joseph Smith. Mal videnie Ježiša Krista a Boha Otca a bol povolaný ako prorok, aby znovuzriadil Cirkev Ježiša Krista. Prijal Božie kňazstvo, preložil Knihu Mormonovu a poslal misionárov, aby kázali evanjelium v celej Severnej Amerike a zámorí.

Ústredie Cirkvi sa presťahovalo do Ohia, Missouri a Illinois, aby unikli prenasledovaniu a našli miesto, kde sa môžu zhromaždiť jej členovia. V dôsledku podozrievavosti a miestnych politických konfliktov bol prorok Joseph Smith nezákonne uväznený v roku 1844 a zabitý davom.

Brigham Young sa stal ďalším prezidentom Cirkvi. Viedol Svätých cez planiny Spojených štátov na krytých vozoch do Skalnatých hôr v Utahu. Odvtedy cirkev dramaticky rástla po celom svete. Dnes je na celom svete viac ako 16 miliónov členov roztrúsených v 170 krajinách.

Vzkriesenie znamená znovuzjednotenie ducha a tela po smrti, ktoré už nikdy nebudú oddelené. Ježiš vstal z mŕtvych, alebo bol vzkriesený, tri dni po Svojom ukrižovaní. Žije dodnes a aj my budeme vzkriesení a budeme môcť znova žiť s Bohom.

Nikto nevie, kedy bude druhý príchod Ježiša Krista, ale vieme, že znova príde. Anjeli prehlásili Ježišovým apoštolom: „Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba“ (Skutky 1:11). Biblia a Kniha Mormonova hovoria o znameniach, ktoré budú predchádzať druhý príchod, ako sú vojny, hladomor a kázanie evanjelia Ježiša Krista všetkým národom.

V Biblii sa v súvislosti s Ježišom uvádza takmer 200 rôznych mien, titulov a opisov. Mnohé z týchto titulov úžasne zachytávajú Jeho majestátnosť a poslanie.

• Kristus
• Spasiteľ
• Vykupiteľ
• Syn Boží
• Jehova
• Baránok Boží
• Chlieb Života
• Radca
• Emanuel
• Svetlo sveta
• Pán
• Majster
• Prostredník
• Živá voda
• Knieža pokoja
• Obhajca
• Mesiáš
• Svätý Izraelský
• Jednorodený
• Dobrý Pastier

Všetci sme deťmi nášho Nebeského Otca a ako láskavý a milujúci Otec o vás vie. Pozná vás – vaše výzvy, vaše víťazstvá, vaše silné stránky a váš neuveriteľný potenciál. A vediac to všetko, miluje vás. Nič pre Neho neznamená viac ako vaše šťastie. Preto chce, aby ste Ho spoznali.

Ak hľadáte nepopierateľný vedecký dôkaz o existencii Boha, odporúčame vám použiť odlišný prístup. Každý z nás môže získať vedomosť, že Boh je skutočný, ale je to niečo, čo sa deje prostredníctvom hlboko osobného procesu, v ktorom Ho vyhľadávate prostredníctvom štúdia, služby, modlitby a božskej inšpirácie. Keď máme túto vedomosť, môžeme vidieť dôkaz existencie Boha všade, kam sa pozrieme – v prírode, v priebehu našich každodenných životov a v odpovediach na naše modlitby.

V Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní asi nie je žiadny iný titul pre Boha dôležitejší ako Nebeský Otec. Je to preto, že veríme, že každý človek má dušu a Boh je otcom týchto duší. Sme doslova Jeho deťmi a chce mať s nami vzťah. Iné mená pre Boha (ktoré pochádzajú z hebrejského jazyka) možno nájsť aj v Biblii – napríklad Elohim, Hospodin a Abba – čo je spôsob, akým Ježiš Kristus oslovil Boha, keď sa modlil v Getsemanskej záhrade. A čo znamená Abba? Otec.

To záleží od okolností. Chrámy sú prístupné iba členom Cirkvi, ktorí sa pripravili na to, aby čo najlepšie využili svoje zážitky, ktoré majú v chráme. Keď sa však chrámy postavia, a pri iných špeciálnych príležitostiach, konajú sa dni otvorených dverí, aby si ich verejnosť mohla prehliadnuť. Mnoho chrámov má tiež návštevnícke centrá a pozemky, ktoré sú otvorené pre všetkých.

Pre Svätých neskorších dní sú chrámy rozdielne od ostatných cirkevných budov. Je to miesto, kam chodia členovia Cirkvi, aby s Bohom uzatvorili zmluvy. To zahŕňa sľub zachovávať prikázania, byť dobrými manželmi a manželkami a pomáhať starať sa jeden o druhého zdieľaním toho, čo máme. Tiež, pretože veríme, že rodiny sú naveky, veľa práce vykonávanej v chrámoch má za cieľ posilniť rodinné putá. Manželstvá sa uzatvárajú, aby trvali naveky – nielen „až kým nás smrť nerozdelí“. Rodičia a deti sa stávajú večnými rodinami. Pripomíname si našich predkov. Chrámy sú rušné miesta!

Rodiny sú ústredným bodom Božieho plánu nášho šťastia a manželstvo má trvať dlhšie ako „až kým nás smrť nerozdelí“. Pri obrade uzatvorenia manželstva v chráme sú manžel a manželka spojení navždy. Tento svadobný obrad sa nazýva chrámové „pečatenie“, pretože pár je spolu spojený na tento život a na večnosť. Nevesta a ženích sľubujú, že sa budú navzájom úplne ctiť a milovať a zaviažu sa nasledovať Ježišovo učenie a príklad. Ak budú tieto sľuby dodržiavať, je im za to prisľúbené, že ich manželstvo a ich rodina vydrží aj v ďalšom živote.

V chrámoch Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sú manžel a manželka spojení naveky. Tento svadobný obrad sa nazýva chrámové „pečatenie“, pretože pár je spolu spojený na tento život a na večnosť. Po tomto obrade sa však svadby často oslavujú tradične s recepciou a jedlom, tancom a spoločným stretnutím sa na oslavu lásky.

Špecifické a jedinečné náboženské oblečenie je bežné v mnohých náboženstvách. Náboženské oblečenie slúži na rôzne účely. Mormonská spodná bielizeň, vhodnejšie nazývaná chrámový garment, sa skladá z dvoch kusov podobných tielku a krátkym nohaviciam. Dospelí členovia Cirkvi ich nosia pod odevom. Slúžia im ako pripomenutie zasľúbení Bohu. Sú považované za posvätné pre členov, ktorí ich nosia.

Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa môžu zosobášiť s kýmkoľvek sa im páči. Avšak posvätné chrámové manželstvá sú vyhradené iba pre dvoch hodných členov Cirkvi, aby sa zapojili do svadobného obradu, ktorý sa koná v chráme.

Keď Svätí neskorších dní uzatvoria manželstvo, chápu, že manželstvo má trvať na večnosť. Svadobné obrady v chrámoch obsahujú slová „na čas a celú večnosť“, nie „kým nás smrť nerozdelí“. Ale nie sú to slová, ktoré umožňujú večné manželstvo, ale Božia moc. Deti narodené manželským párom, ktoré uzatvorili manželstvo v chráme, sú automaticky „pripečatené“ k svojim rodičom. Rodiny, ktoré sa neskôr pripoja k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, môžu tiež ísť do chrámu, aby boli spolu spečatené.

Svätí neskorších dní vyhľadávajú svojich predkov a vedú dôkladné záznamy o tom, kto bol pripečatený k ich rodine. Keď nájdu predka, ktorý nebol pripečatený, idú do chrámu a v mene tohto predka vykonajú obrad v zastúpení. Tento predok sa potom môže rozhodnúť, či prijme pripečatenie alebo nie. Pripečatenie je ako reťaz, ktorá spolu spája generácie rodiny. Obrady v zastúpení sa môžu konať aj pre tých, ktorí neboli pokrstení, keď ešte žili.

Webová stránka Cirkvi FamilySearch.org v súčasnosti uchováva viac ako tri miliardy záznamov a denne rastie. Môžete navštíviť túto internetovú stránku a začať hlbšie vyhľadávať svojich predkov, alebo sa môžete podieľať na rodinnej histórii na osobnej úrovni zhromažďovaním a zaznamenávaním vlastných rodinných fotografií a príbehov.

Ak bol krst vykonaný bez riadnej právomoci alebo spôsobom, ktorý nie je v súlade s tým, ako bol pokrstený Spasiteľ, bude ho treba vykonať znova. Krst je predpokladom členstva v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

Boh poskytol každému spôsob, ako získať všetky Jeho požehnania – dokonca aj po smrti. Krst a iné základné obrady sa môžu vykonávať v zastúpení tých, ktorí zomreli bez tejto príležitosti. Apoštol Pavol hovoril o krste za mŕtvych v Biblii (pozri 1. Korintským 15:29) a členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní pokračujú v tomto zvyku v chrámoch aj dnes.

Funguje to takto: Svätí neskorších dní študujú svoju rodinnú históriu, aby našli mená ľudí, ktorí zomreli bez toho, aby boli pokrstení. Členovia sú potom v chráme pokrstení v zastúpení za týchto predkov. Táto služba pre druhých je ponúkaná v láske – a pretože život pokračuje aj po smrti, tí, ktorí zomreli, sú si vedomí obradov a môžu si vybrať, či ich prijmú alebo neprijmú.

Každý člen Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní má povinnosť zdieľať evanjelium; avšak vždy si môže vybrať, či bude slúžiť na misii na plný úväzok. Mladí ľudia sú obzvlášť povzbudzovaní, aby slúžili na misii, pretože je to veľká príležitosť na vzdelávanie, službu a rast.

Nie. V skutočnosti si mnohí misionári platia vlastné výdavky počas misie. Často šetria roky vopred. Rodiny niekedy prinášajú finančné obete, aby pomohli vyslať misionára.

Nie. V skutočnosti „Starší“ nie je meno, ale názov pre mužských misionárov. Podobne sa hovorí o misionárkach ako „sestra“, potom nasleduje ich priezvisko. „Starší“ a „sestra“ sú tituly rešpektu a úcty.

Práca vo dvojiciach pomáha udržiavať misionárov v bezpečí. Je to tiež vzor podľa pokynov Ježiša: „Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch“ (Marek 6:7).

Prvým krokom je stretnutie s misionármi. Naučia vás základné body viery a praktiky Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Môžu tiež odpovedať na všetky vaše otázky týkajúce sa Cirkvi a informovať vás, čo sa od jej členov očakáva.

Mali by ste tiež začať navštevovať bohoslužby. Nájdete radosť z príslušnosti ku komunite ľudí, ktorí sa o seba navzájom starajú a snažia sa nasledovať príklad Ježiša Krista.

Keď budete pripravení vstúpiť do Cirkvi, môžete sa rozhodnúť, že budete pokrstení a stanete sa oficiálnym členom. Pokrstiť vás môžu misionári alebo niekto, koho ste spoznali v cirkvi.