Zmena správania sa a návrat na „správnu cestu“ sú súčasťou pokánia, avšak iba súčasťou. Skutočné pokánie zahŕňa tiež obrátenie nášho srdca a vôle k Bohu a zrieknutie sa hriechu. Ako je to vysvetlené v Ezechielovi, činiť pokánie znamená odvrátiť sa od hriechu, konať právo a spravodlivosť, vrátiť zálohu a žiť podľa ustanovenia života a nepáchať neprávosti. …
Skutočné pokánie musí zahŕňať vieru v Pána Ježiša Krista, vieru, že On nás môže zmeniť, vieru, že nám môže odpustiť a vieru, že nám môže pomôcť vyvarovať sa ďalších chýb. Takáto viera činí Jeho uzmierenie v našom živote účinným. Keď „potom pochopíme“ a so Spasiteľovou pomocou „sa obrátime“, môžeme pocítiť nádej v Jeho zasľúbeniach a radosť z odpustenia. Bez Vykupiteľa sa prirodzená nádej a radosť vytratia a pokánie sa stáva len úbohou zmenou správania sa. Pokiaľ však uplatníme vieru v Neho, budeme obrátení k Jeho schopnosti a ochote odpúšťať hriech. …
Namiesto hľadania výhovoriek si zvoľme pokánie. Skrze pokánie môžeme prísť sami k sebe tak, ako márnotratný syn v podobenstve, a premýšľať o večnom význame svojich skutkov. Keď porozumieme tomu, ako naše hriechy môžu ovplyvniť naše večné šťastie, tak sa nielenže staneme skutočne kajúcnymi, ale tiež sa budeme snažiť o to, aby sme sa stali lepšími. …
Skutočnosť, že môžeme činiť pokánie je onou dobrou správou evanjelia! Vina môže byť „zotretá“. Môžeme byť naplnení radosťou, získať odpustenie hriechov a mať „pokoj svedomia“. Môžeme byť oslobodení od pocitov zúfalstva a od poroby hriechu. Môžeme byť naplnení podivuhodným svetlom Božím a už nebyť trýznení. Pokánie je nielen možné, ale vďaka nášmu Spasiteľovi tiež radostné.
„Pokánie – radostné rozhodnutie“, Generálna konferencia október 2016
