Keď vás teda Ježiš požiada, aby ste činili „pokánie“, pozýva nás, aby sme zmenili svoju myseľ, svoje poznanie, svojho ducha – dokonca aj spôsob, akým dýchame. Žiada nás, aby sme zmenili spôsob, akým milujeme, myslíme, slúžime, trávime svoj čas, zaobchádzame so svojou manželkou, učíme naše deti a dokonca spôsob, akým sa staráme o naše telá. Nič nie je viac oslobodzujúce, viac zušľachťujúce alebo rozhodujúcejšie pre náš individuálny pokrok než je pravidelné, každodenné zameranie sa na pokánie. Pokánie nie je udalosť; je to proces. Je kľúčom k šťastiu a pokoju mysle. Keď sa spojí s vierou, pokánie otvára náš prístup k moci uzmierenia Ježiša Krista.

„Môžeme konať lepšie a byť lepšími“ Generálna konferencia, apríl 2019

Evanjelium Ježiša Krista nás vyzýva k zmene. „Čiňte pokánie“ je jeho najčastejším posolstvom a pokánie znamená vzdať sa všetkých našich činov – osobných, rodinných, etnických a národných – ktoré sú v rozpore s Božími prikázaniami. Účelom evanjelia je premeniť bežné tvory na nebeských občanov, čo si vyžaduje zmenu. …

Ježiš nám prikázal milovať jeden druhého a túto lásku ukazujeme tým, ako si navzájom slúžime. Tiež nám bolo prikázané milovať Boha a túto lásku preukazujeme neustálym pokáním a zachovávaním Jeho prikázaní (pozri Ján 14:15). A pokánie znamená viac ako vzdať sa našich hriechov. V najširšom zmysle si vyžaduje zmenu, vzdanie sa všetkých našich tradícií, ktoré sú v rozpore s Božími prikázaniami. Keď sa staneme plnými účastníkmi v kultúre evanjelia Ježiša Krista, stávajú sa z nás „spoluobčania svätých a domáci Boží“ (Efezským 2:19).

„Pokánie a zmena“, Generálna konferencia, október 2003

Väčšiu svätosť nezískame jednoducho len tým, že o ňu požiadame. Príde, keď budeme robiť to, čo je potrebné, aby nás mohol Boh zmeniť.

„Svätosť a plán šťastia“, Generálna konferencia, október 2019

Naša ochota činiť pokánie ukazuje našu vďačnosť za Boží dar a za Spasiteľovu lásku a Jeho obetovanie sa za nás. Prikázania a kňazské zmluvy vytvárajú test viery, poslušnosti a lásky k Bohu a Ježišovi Kristovi, dokonca čo je dôležitejšie, poskytujú nám príležitosť zakúsiť lásku od Boha a obdržať plnú mieru radosti v tomto živote aj v živote, ktorý príde. …

Pamätajte: nebesia nebudú naplnené tými, ktorí nikdy neurobili chyby, ale tými, ktorí si uvedomili, že sú mimo kurzu a ktorí napravili svoje cesty a vrátili sa späť do svetla pravdy evanjelia.

Čím viac si vážime slová prorokov a aplikujeme ich, tým lepšie spoznáme, keď sa budeme odkláňať z kurzu – dokonca aj keď to bude otázka iba niekoľkých stupňov.

„Otázka niekoľkých stupňov“ Generálna konferencia, apríl 2008

„Výzva k pokániu je málokedy hlasom napomenutia, je to skôr milujúce naliehanie otočiť sa a znova sa „obrátiť“ k Bohu. Milujúci Otec a Jeho Jednorodený Syn nás pozývajú, aby sme sa stali niečím viac než sme, aby sme dosiahli vyšší stupeň života, zmenili sa a pociťovali radosť z dodržiavania prikázaní. Ako učeníci Krista sa radujeme v požehnaní pokánia a radosti z odpustenia. Stávajú sa našou súčasťou, vytvárajúc spôsob, akým myslíme a cítime. …

Pre väčšinu je pokánie tiché a súkromné, dennodenné vyhľadávanie Pánovej pomoci k potrebným zmenám.

Pre väčšinu je pokánie viac cestou ako jednorazovou udalosťou. Nie je to ľahké. Zmena je náročná. Vyžaduje beh proti vetru, plávanie proti prúdu. Ježiš povedal: „Ak niekto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Pokánie je odvrátenie sa od takých vecí ako nečestnosť, pýcha, hnev a nečisté myšlienky; a obrátenie sa k takým veciam ako sú láskavosť, nesebeckosť, trpezlivosť a duchovnosť. Je to opätovné „obrátenie“ sa k Bohu. …

Pokánie nás nielen mení, ale tiež požehnáva naše rodiny a tých, ktorých milujeme. So svojím čestným pokáním, v čase stanovenom Pánom, nás Pánovo otvorené náručie nielenže ovinie, ale vojde aj do životov našich detí a ďalších generácií. Pokánie vždy znamená, že pred nami leží veľké šťastie.

„Čiňte pokánie … aby som vás mohol uzdraviť“, Generálna konferencia október 2009

Zmena správania sa a návrat na „správnu cestu“ sú súčasťou pokánia, avšak iba súčasťou. Skutočné pokánie zahŕňa tiež obrátenie nášho srdca a vôle k Bohu a zrieknutie sa hriechu. Ako je to vysvetlené v Ezechielovi, činiť pokánie znamená odvrátiť sa od hriechu, konať právo a spravodlivosť, vrátiť zálohu a žiť podľa ustanovenia života a nepáchať neprávosti. …

Skutočné pokánie musí zahŕňať vieru v Pána Ježiša Krista, vieru, že On nás môže zmeniť, vieru, že nám môže odpustiť a vieru, že nám môže pomôcť vyvarovať sa ďalších chýb. Takáto viera činí Jeho uzmierenie v našom živote účinným. Keď „potom pochopíme“ a so Spasiteľovou pomocou „sa obrátime“, môžeme pocítiť nádej v Jeho zasľúbeniach a radosť z odpustenia. Bez Vykupiteľa sa prirodzená nádej a radosť vytratia a pokánie sa stáva len úbohou zmenou správania sa. Pokiaľ však uplatníme vieru v Neho, budeme obrátení k Jeho schopnosti a ochote odpúšťať hriech. …

Namiesto hľadania výhovoriek si zvoľme pokánie. Skrze pokánie môžeme prísť sami k sebe tak, ako márnotratný syn v podobenstve, a premýšľať o večnom význame svojich skutkov. Keď porozumieme tomu, ako naše hriechy môžu ovplyvniť naše večné šťastie, tak sa nielenže staneme skutočne kajúcnymi, ale tiež sa budeme snažiť o to, aby sme sa stali lepšími. …

Skutočnosť, že môžeme činiť pokánie je onou dobrou správou evanjelia! Vina môže byť „zotretá“. Môžeme byť naplnení radosťou, získať odpustenie hriechov a mať „pokoj svedomia“. Môžeme byť oslobodení od pocitov zúfalstva a od poroby hriechu. Môžeme byť naplnení podivuhodným svetlom Božím a už nebyť trýznení. Pokánie je nielen možné, ale vďaka nášmu Spasiteľovi tiež radostné.

„Pokánie – radostné rozhodnutie“, Generálna konferencia október 2016